08.09.2021
Až se nad územím našich východních sousedů bude letos na podzim vznášet velký balón s gondolou, na jejíž palubě poletí rozličné vědecké pokusy do stratosféry, bude to kromě jiných vizitka usilovné a navýsost odborné práce členů Slovenské organizace pro vesmírné aktivity. S jejím předsedou Jakubem Kapušem jsme si však povídali nejen o účasti na projektu Společně na hranice vesmíru.
So stratosférickými letmi sme začali v roku 2010 ako prví v bývalom Československu. Postupne sme nadviazali spoluprácu s rôznymi partnermi. Tá najlepšia, ktorá trvá dodnes, je práve s Hvezdárňou Valašské Meziříčí a Mendelovou univerzitou v Brne. Našou úlohou v tomto projekte je zabezpečiť, aby sa do stratosféry dostali vedecké experimenty, ktoré pripravia kolegovia z Brna a Valmezu. Čiže pomôcť s návrhom gondoly a elektroniky, zaistiť všetky povolenia, zabezpečiť komunikáciu so sondou počas letu aj dohľadanie sondy po pristátí.
Balón nie je úplne obyčajný, dodáva ho len niekoľko výrobcov na svete. Pri svojich sondážnych letoch do stratosféry ho používajú aj meteorológovia, akurát náš balón je přibližne desaťkrát väčší. Objednávame ho v zahraničí, väčšinou z Taiwanu. Samozrejme, musí zvládnuť podmienky v stratosfére. Keď balón nafúkate pri zemi, má priemer zhruba 2 metre. Ako stúpa do výšky a tlak klesá, balón sa rozpína a keď praská, jeho priemer je 13 až 15 metrov. Pod balónom je na šnúrke zavesený padák a pod ním gondola, v ktorej sa nachádzajú elektronika a vedecké experimenty. Toto je ťažšia časť, pretože je treba navrhnúť elektroniku tak, aby bola schopná vydržať vo veľmi nízkom tlaku aj teplotách. Treba ju otestovať, pretože – tak ako pri vesmírnych letoch – si nemôžeme dovoliť žiadnu chybu. Ak dôjde k chybe už počas letu, napríklad zlyhá elektronika nebo nejaký komponent, nevieme misiu zachrániť. Z tohto dôvodu a v závislosti na tom, aký užitočný náklad sonda ponesie, môže príprava elektroniky trvať aj niekoľko mesiacov.
Nie, navrhujeme ju na mieru a vyrábame svojpomocne. Aj elektroniku, ktorá je vnútri – palubný počítač, vysielačky, zdroje energie – to všetko si vyrábame sami.
Hodnota sa líši podľa typov použitých zariadení, ale hýbeme sa v jednotkách tisíc eur. Cena samotného letu bez užitočného zaťaženia, v závislosti od náročnosti a parametrov, sa bežne pohybuje v rozmedzí od 2 do 8 tisíc eur.
Dlhé roky máme taký slovenský „kozmodróm“ v Partizánskom, kde spolupracujeme s tamojšou hvezdárňou a aeroklubom, ktorý nám poskytuje svoje letisko. Ich poloha je veľmi výhodná, pretože sa nachádzajú v strede Slovenska, keďže jedno z pravidiel je také, že balón nesmie počas letu prekročiť hranice inej krajiny. Preto je dobré púšťať ho v strede krajiny. Dôležitejšia je ale skvelá spolupráca a zázemie, ktoré v Partizánskom máme.
Okrem technických záležitostí sú to aj záležitosti legislatívne. V každej krajine sa mierne odlišujú, ale na Slovensku minimálne 14 dní před štartom je potrebné zaslať žiadosť o takýto let na dopravný úrad, ktorý sídli na Medzinárodnom letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. Úrad našu žiadosť vyhodnotí aj v závislosti na tom, aké sú práve letové dráhy – či tam napríklad nie je nejaké nebezpečenstvo. Keď je všetko v poriadku, vydá nám povolenie s presne určeným miestom a časovým oknom, kedy môžeme balón vypustiť. V minulosti sme museli aktívne komunikovať aj s vedúcim letovej prevádzky a hlásiť mu aktuálnu polohu balóna, aby prípadne vedel odkláňať lietadlá. Toto dnes už nie je nutné, ale aj tak sa na to stále dáva celkom pozor.
Projektov máme viacero. Naše občianske združenie má v tejto chvíli okolo 120 členov. Vzniklo hlavne preto, aby popularizovalo tému kozmického výskumu na Slovensku, vzdelávalo či už študentov, ale aj našich členov, a aby realizovalo zaujímavé projekty. Najväčším projektom bolo vypustenie vôbec prvej slovenskej družice. Takže sa venujeme aj vesmírnemu prostrediu, nielen stratosfére. V polovici marca 2021 vyštartovala do vesmíru aj ďalšia slovenská družica, pričom naša organizácia bola partnerom tohto projektu. Zároveň sa pod našou hlavičkou uskutočňujú aj iné projekty, napríklad jeden kolega v rámci našej organizácie vyvíja suborbitálnu raketu Ardea, dokonca už na to založil aj firmu. Tento projekt sa zdá byť veľmi úspešný. Realizujeme tiež množstvo menších projektov, ktorým sa naši členovia venujú. Vyvíjajú systém hydropónneho pestovania plodín v simulovaných vesmírnych podmienkach – Growbox, pripravujú kurzy pre žiakov a študentov, organizujú prednášky a popularizačné udalosti a mnoho iného.
V organizácii máme ľudí, ktorí majú reálny záujem, nielen obyčajný detský sen, letieť do vesmíru. Spomeniem napríklad našu podpredsedníčku Michaelu Musilovú, ktorá už tri roky trénuje a je veliteľkou simulovanej misie na Mars, prebiehajúcej na Havaji. Ďalší naši členovia o účasti uvažujú. Takisto Európska vesmírna agentúra (ESA) teraz vyberá kandidátov do európskeho oddielu astronautov, kam sa môžu prihlásiť občania všetkých jej členských krajín. Bohužiaľ, Slovensko členom agentúry nie je, takže Slováci sa do tohto výberu aktuálne hlásiť nemôžu. Je to veľká škoda a preto ľudia, ktorých poznám, skúšajú iné možnosti. Prednedávnom bolo napríklad možné hlásiť sa do projektu dearMoon, ktorý organizuje japonský miliardár Yusaku Maezawa spolu s americkou spoločnosťou SpaceX. Tento človek vyberá ľudí, ktorí v kozmickej lodi Starship obletia Mesiac, a dvaja Slováci, takisto naši členovia, sa už dostali do najužšieho výberu. Aj keď je v ňom stále přibližne tisíc ľudí, je to výber z niekoľko státisícov záujemcov, takže už teraz je to úspech. Uvidíme, či postúpia ďalej. Bolo by to perfektné!
To je jeden z dôvodov, prečo medzi hlavné aktivity našej organizácie patrí podpora vstupu Slovenska do ESA. Chceli by sme, aby sa Slováci mohli zúčastňovať takýchto zaujímavých projektov. A nielen to. ESA poskytuje príležitosti pre firmy a vedcov, ale tí slovenskí, bohužiaľ, sú o tieto príležitosti ukrátení.
Určite áno. Je to takisto môj detský sen. Keby taká možnosť bola a ušlo sa mi miesto v kozmickej lodi, neváhal by som ani minútu. Stále snívam, že by sme poslali nejakú družicu, respektíve sondu na Mesiac. Ak by som niekedy v živote mal možnosť pozerať na Mesiac zblízka a na Zem z diaľky tak, aby som ju dokázal schovať za palec na svojej ruke, bol by to určite úžasný zážitok. To by som naozaj chcel zažiť!